Strom roka – Lopejský jaseň
Obraciam sa na Vás s prosbou – náš Lopejský jaseň z Podbrezovej sa dostal do finále tohtoročnej súťaže stromroka.sk ako jediný zástupca Horehronia. Prosím zmieňte sa o ňom akokoľvek či už na stránke obce, FCB či v miestnom rozhlase, každý hlas sa počíta. Tento rok je to náš strom, o rok to môže byť niečo z Vašej obce a zase my Vám pomôžeme. Hlasuje sa na stromroka.sk, z jednej emailovej adresy jeden hlas. Prikladám príbeh stromu a pár fotiek, viac na stromroka.sk
S úctou
Ing. Martin Chovanec
nominant stromu, 0903420514
Lopejský jaseň z Podbrezovej (Jaseň štíhly, Fraxinus excelsior), finalista celoštátnej ankety ”Strom roku 2026”
Náš jaseň rastie na severnom okraji bývalého chotára starobylej obce Lopej (1) vo výške 580 m. n. m., osamotený na rozľahlých lúkach na okraji malej priehlbiny, ktorá po celý rok zadržuje vodu. Spoločnosť mu robí mladší brat, niekoľko hlohov a šípov. Spolu aj s veľkými kameňmi tvoria zátišie, pôvabné v ktoromkoľvek ročnom období. Jaseň má vo výške 130 cm obvod kmeňa 290 cm, jeho mladší brat 170 cm. V otvorenom priestranstve bol po celý život vystavený letným a snehovým búrkam, páľavám a tuhým zimám. Blesky zanechali na jeho kmeni výraznú jazvu. Vzhľadom na rozmery, nadmorskú výšku a podnebie možno odhadnúť jeho vek na 180 rokov. To by znamenalo, že bol svedkom známej historickej udalosti, podľa ktorej Lopejčania zachránili Sama Chalupku pred uväznením (2), svedkom začiatkov výstavby dnešných Železiarní v Podbrezovej (3) a rafinérie v Dubovej (4), aj svedkom ich bombardovania americkým letectvom (5), svedkom SNP, osudov partizánov, vojakov a utečencov a nakoniec aj svedkom ničenia ustupujúcimi nemeckými vojskami. Je zázrak, že prežil, krajina okolo neho je poznačená výbuchmi bômb a granátov. V pokojných časoch rástol do výšky aj šírky a poskytoval tieň koscom a hrabačkám, dobytku, pastierom a divej zveri, straky ho využívali ako vyhliadkový bod, v zime sa hýle hostili na jeho semenách a deti sa kĺzali na ľade v priehlbine. Prežil kolektivizáciu, rekultiváciu, vyhli sa mu elektrické vedenia aj plynovod, prežil reštitúcie aj privatizáciu. Dôstojne stojí, hľadí do Lopejskej kotliny. Až k nemu dolieha hlahol zvonov, ktoré z príspevkov “lopejských amerikáňov” zadovážil vtedajší lopejský farár a vynálezca Jozef Murgaš. Občas k nemu priletí bocian či orol krikľavý, príde turista či cyklista. Okolo sa pasú kravy. Diviaky, líšky a v poslednom čase, skôr v noci, sa objavia aj vlk a medveď. Pri takto naplnenom živote si náš jaseň určite neuvedomil, že sa zmenil názov chotára, v ktorom žije, že po stoštrnástich rokoch v lopejskom prežil už ďalšie roky v katastri obce Podbrezová (6).
(1)14. augusta 1358 vydal kráľ Ľudovít I. listinu, podľa ktorej dovolil v kráľovskom lese ležiacom pri potoku “aqua Loppena” vyrúbať lesy a usadiť ľudí.
(2)Keď sa žandári v krčme pochválili, že idú do Hornej Lehoty zatknúť Sama Chalupku, Lopejčania vyslali skratkou, popri našom jaseni, chlapca, aby ho varoval.
(3)V roku 1840 začali pod vrchom Brezová stavať novú valcovňu. Tým sa položili základy dodnes prosperujúcej najväčšej fabrike na Horehroní – Železiarňam Podbrezová.
(4)V roku 1938 vznikla v Dubovej rafinéria, Petrochema Dubová. Skrachovala po roku 2000 a zanechala nám ekologickú záťaž, gudrónové jazerá.
(5)Bombardovanie v roku 1944 s cieľom oslabiť zásobovanie nemeckej armády. Rafinéria utrpela ťažké škody, železiarne, údajne kvôli polohe v úzkej doline, len okrajové.
(6)Pri železiarni pod vrchom Brezová postupne vznikla osada Podbrezová ako časť Lopeja, v roku 1953 sa stala samostatnou obcou a od roku 1960 je Lopej jej miestnou časťou.
K jaseňu sa najlepšie dostanete po poľnej ceste z areálu Hutníckeho gymnázia
hore do kopca a ďalej až k stožiarom vysokého napätia. Náš jaseň stojí kúsok za oplôtkou pasienku pána Stieranku. Buďte opatrní ak tam budú kravy s teliatkami.
Zdroj: https://mytopoddumbierom.sk/aktuality/nezaradene/strom-roka-lopejsky-jasen/